5. 3. 2014 Blýska sa na lepšie časy pre HIV pozitívnych zamestnancov?

Zaznamenali sme precedentný rozsudok nemeckého Spolkového pracovného súdu v kauze Sebastiana F., ktorý môže v budúcnosti prispieť k ochrane pred diskrimináciou chronicky chorých v celej Európskej únii. Súd v Erfurte v decembri 2013 rozhodol, že výpoveď zamestnanca v skúšobnej dobe z dôvodu HIV pozitivity je vo svojej podstate diskriminačné a ako taká neplatná, ak môže zamestnávateľ za pomoci primeraných opatrení umožniť zamestnanie pracovníka aj napriek jeho postihnuti.

Chemický laborant Sebastian F. ( meno je vymyslené ) sa nechal v marci 2009 svojou domácou lekárkou otestovať na HIV. Keď sa dozvedel výsledok, zosypal sa mu svet . Vždy bol úplne otvorený k rodičom aj blízkym priateľom, tak ich o pozitívnom výsledku testu informoval a získal si ich podporu . Ako každý HIV pozitívny v Nemecku sa dostal do starostlivosti lekára - špecialistu na HIV . Hoci nemal žiadne príznaky (jeho HIV infekcia bola v tzv bezpríznakovej fáze), rozhodol sa, po konzultácii so svojím lekárom, po 2 rokoch pozitivity pre liečbu antiretrovírusovými liekmi. Od tej doby má vírusovú záťaž (množstvo vírusu v krvi) pod hranicou sledovateľnosti a de facto tak nie je infekčný. Málokedy pociťuje nejaké vedľajšie účinky liečby. Má bežné životné očakávania, musí však byť pod stálym lekárskym dohľadom a denne užíva liečbu vo forme 3 tabliet.

V decembri 2010 nastúpil Sebastian na miesto kontrolóra kvality k jednej nemeckej farmaceutickej spoločnosti. Spoločnosť vyrába lieky na diagnostiku rakoviny. "Bolo to presne to , čo som chcel robiť", hovorí Sebastian. Atmosféra v novej práci sa mu tiež páčila: "Bol som tu najmladší z nás desiatich a pripomínalo mi to rodinu". Pri vstupnej lekárskej prehliadke popravde zaškrtol v dotazníku pri otázke na HIV pozitivitu, že je HIV pozitívny. Do tej doby nikdy nemal dôvod infekciu tajiť a domnieval sa, že vo farmaceutickej spoločnosti taká správa vôbec nemôže byť problém. Závodný lekár mu však oznámil, že s touto diagnózou nemôže vo výrobe pracovať. Interné predpisy vraj nedovoľujú, aby HIV pozitívni pracovali v tzv. čistej zóne podniku, do ktorej oddelenie kontroly patrí. Sebastian ihneď informoval svojho nadriadeného, ktorý bol tou správou síce šokovaný, ale nevidel v tom najprv žiadny problém. Závodný lekár navrhol schôdzku s vedením podniku a personalistami, na ktorú sa Sebastian starostlivo pripravil. Mal naštudovanie všetky fakty o HIV, hovoril o spôsoboch prenosu, rizikách a o liečbe. Napriek tomu mu na konci schôdzky bolo oznámené, že je prepustený a má zákaz vstupu do podniku. "Vôbec sa s nimi nedalo hovoriť ", hovorí. "Tak som si pomyslel: Totosa mi nepáči." Začal zháňať advokáta a podporu, aj u Deutsche Aids - Hilfe (DAH), nemeckého združenia, ktoré - rovnako ako ČSAP v Čechách - obhajuje práva HIV pozitívnych. Holger Wicht z DAH hovorí: "Často sa s podobnými prípadmi výpoveďou stretávame, ale málokedy je tak otvorene uvedený dôvod, ako v tomto prípade ."

Sebastian sa rozhodol pre žalobu. Pri zmierovacom rokovaní mu jeho bývalý zamestnávateľ ponúkol kompenzáciu vo výške 1 mesačného platu. To však Sebastian odmietol.

Prvostupňový Pracovný súd v Berlíne žalobu v auguste 2011 zamietol, pretože bola výpoveď podaná v skúšobnej dobe a nie z dôvodu zdravotného postihnutia, čo by bolo protiprávne. Navyše je vraj podľa sudkyne pochopiteľné, že sa chce firma vyvarovať akýchkoľvek rizík. A tiež je vraj zrejmé, že by jediný prípadný omyl ohrozil ľudí a mohol by mať pre firmu "likvidačném následky". Holger Wicht z DAH to komentuje, že je takáto obava neopodstatnená, pretože sa HIV pri bežnom pracovnom kontakte neprenáša, tým skôr nie v laboratórnych podmienkach. Sebastian mal odoberať vzorky z výroby, kontrolovať ich kvalitu a potom ich likvidovať. Kolegovia a zákazníci by v žiadnom prípade neboli ohrození", hovorí tiež Vera Egenberger z nemeckého Úradu pre presadzovanie rovnakého zaobchádzania (BUG), ktorá podporuje Sebastiana pri jeho súdnom spore.

Sebastian sa proti rozsudku odvolal na Zemský pracovný súd do Berlína. V odvolaní poukázal tiež na antidiskriminačný zákon, ktorý nepripúšťa diskrimináciu a tým pádom ani výpoveď na základe postihnutia a to ani v skúšobnej dobe. HIV nie je v antidiskriminačnom zákone explicitne spomenutý. "Ide však o chronické, teda nevyliečiteľné ochorenie", hovorí Vera Egenberger. Krajiny EÚ ako napr. Francúzsko, Belgicko a Slovenská republika to už uznávajú. Samo Spolkové ministerstvo zdravotníctva SRN radí asymptomatickú fázu HIV infekcie medzi postihnutia, pretože dotknutá osoba je tým spoločensky znevýhodnená. DAH prikladá tomuto prípadu precedentný význam a zároveň požaduje, aby bol antidiskriminačný zákon doplnený. "Keby boli v antidiskriminačným zákone chronické ochorenia explicitne vymenované, existovala by právna jednoznačnosť ", hovorí Holger Wicht. V pracovnom procese sú zapojené cca 2/3 zo všetkých 73.000 v Nemecku hlásených HIV pozitívnych. Nie je jasné, koľko z nich sa netají svojou diagnózou. Wicht odporúča sa so zverejnením svojej diagnózy neponáhľať, zvážiť šance a riziká a pred týmto oznámením, ktoré už nemožno vziať späť, sa s niekým poradiť. Sebastian sa rozhodol v ďalšom profesijnom živote svoju HIV pozitivitu neoznamovať. Od mája 2012 opäť pracuje v zdravotníckej firme, tiež v tzv. čistej prevádzke. Testy a dotazníky odmieta, pri jeho činnosti tak aj tak nie sú povinné. 13. januára 2012 bolo jeho odvolanie na Zemskom pracovnom súde zamietnuté. Súd iba pripustil postúpenie prípadu na Spolkový pracovný súd v Erfurte .

Spolkový pracovný súd vydal 19. decembra 2013 prelomový rozsudok v prospech Sebastiana F., v ktorom rozhodol, že aj bezpríznakové štádium infekcie HIV musia byť v zmysle antidiskriminačného zákona považované za zdravotné postihnutie a bolo chybou, že k rovnakému zisteniu nedospel už súd II. inštancie, teda Krajinský pracovný súd v Berlíne .

Česká spoločnosť AIDS pomoc oz (ČSAP) v spolupráci s Domom svetla Slovensko realizuje v súčasnosti európsky projekt s názvom "Inovácia a akcelerácia aktivít pre odstraňovanie bariér pri zamestnávaní osôb infikovaných HIV". Pracovníci ČSAP sa s diskrimináciou HIV pozitívnych na pracoviskách v Českej republike stretávajú už niekoľko rokov, prakticky od prvopočiatkov svojej existencie, teda od roku 1989. So zvyšujúcim sa počtom HIV pozitívnych v SR a so stále účinnejšie liečbou, ktorá dovoľuje týmto ľuďom žiť plnohodnotný život, vrátane toho pracovného, logicky stúpa aj počet prípadov, kedy sa títo stávajú obeťami diskriminácie. Najviac prípadov takejto diskriminácie pribudlo v posledných dvoch rokoch. Mediálne známym sa stala napríklad kauza policajta, ktorý bol po zistení HIV pozitivity od Polície ČR prepustený .

Ak HIV pozitívny stratí prácu, hľadá novú veľmi ťažko a to nielen vďaka vysokej nezamestnanosti, ale hlavne kvôli stigmatizácii, ktorej býva kvôli svojmu ochoreniu vystavený. Všeobecne platí, že ak človek v produktívnom veku nepracuje, stáva sa závislým na štátnom sociálnom systéme, prípadne aj na podpore neštátneho neziskového sektora a pre neho osobne predstavuje tento fakt vážny stresový faktor. U chorého človeka platí dvojnásobne, že je žiaduce, aby okrem uspokojivého fyzického stavu bol tiež v dobrej psychickej kondícii. Nezamestnanosť k dosiahnutiu duševnej pohody žiaľ neprispieva. Cieľom uvedeného projektu je preto podporiť zamestnávanie HIV pozitívnych osô . V tejto súvislosti je však najprv potrebné usilovať sa o zmenu celospoločenského postoja k HIV pozitívnym a o zmiernenie iracionálneho strachu, ktorý ľudí s touto infekciou zahaľuje a toľko im ubližuje.

Prečo by HIV + nemohol byť policajtom, kuchárom alebo chirurgom? Ak vie, na čo musí dávať pozor, aby neohrozil ostatných, nestojí tomu nič v ceste. Keď sa na to pozrieme z iného uhla - tiež predsa súhlasíme s tým, aby sa pomáhalo ľuďom, ktorých HIV status je neznámy. Policajt, alebo zdravotnícky záchranár môže len ťažko človeku ležiacemu na ulici pred poskytnutím pomoci urobiť najprv test na HIV ...